Prve dotyky s Pakistanom

Autor: Peter Dzurinda | 20.8.2008 o 12:55 | Karma článku: 7,98 | Prečítané:  2263x

Prekracujeme hranice z Indie. Na Pakistanskej strane nikoho nikde. Az po chvili sa objavuju colnici (policajti). Su velmi mili, usmievavi. Vela ludi im tu z Indie ozaj neprichadza, kvoli nam zapinaju rentgen na batozinu. Bez problemov, bez otvarania ruksakov vstupujeme do Pakistanu. Mame cas, asi 3-4 hodiny. Chceme sa totiz zucastnit ceremonie zatvarania hranic.

Ulica v Lahore po dazdiUlica v Lahore po dazdiSkoty

Tento jediny hranicny prechod medzi Pakistanom a Indiou je kazdy den otvoreny len do cca 16tej hodiny, po tom sa kazdy den uskutocnuje ceremonia zatvarania hranic. Je to velke divadlo. Uniformovani vojaci z oboch stran demonstruju svoju silu, svoju suverenitu, narodnu hrdost. Podaju si pritom ruky, vlajky oboch krajin sa zvesaju zo zrde. Pomaly, opatrne, aby ani na chvilocku nebola jedna vlajka vyssie ako druha. To vsetko za burliveho povzbudzovania publika. Obe strany si na tento ucel vybudovali podia. My, ako cudzinci, dostavame cestne miesta uplne v prvom rade, v centre diania. Nechavame sa strhnut davom a skandujeme spolu s nimi: "Pakistan! Pakistan! Pakistan!" Sme tu len par hodin a uz toto... ;) 

Pocas ceremonie sme sa okrem inych zoznamili aj s Abdullahom, Pakistanec zijuci v Lahore, kam mame namierene. Pomaha nam zabezpecit riksu. Ponuka sa, ze nam vecer poukazuje mesto. Tvrdi, ze so svojou motorkou pojde hned za nasou riksou a dohodneme sa v Lahore pred hotelom. POcas cesty sme ho vsak stratili, snazime sa ho aj hladat, pockat, no nic. Nevadi, ved sme velki chlapci, nestratime sa ;) Prekvapenie nas caka pred hotelom, ked vystupujeme z rikse a caka nas tam kto iny nez Abdullah. V podstate sa nam ani velmi nehce, ale ked sa nam uz Abdullah ponukol, ideme s nim vecer do mesta.

Chlapec je zhovorcivy, tak sa dozvedame vela zaujimaveho, ako napr. ze Pakistan nikdy nebol pod nadvladou Indie. V r.1947 sa Indicky subkontinent oslobodil spod nadvlady Britanie a vznikli z neho dva staty: Pakistan a India. Od vtedy viedli medzi sebou kvoli uzemiu uz 4 vojny. V Delhi (Dili, India) v tourist office sme si nemohli nevsimnut mapu, podla ktorej rozsiahle uzemia severneho Pakistanu (aj Pakistanske mestecko Gilgit, odkial pisem tento blog) patria Indii. Dozvedame sa, ze anglictina je druhym uradnym jazykom v Pakistane, ze v Lahore zije pocetna krestanska komunita, ze nemaju povinnu skolsku dochadzku, ze narodnym sportom je kriket, ze 97% statneho rozpoctu Pakistanu prudi do armady, ze mnohozenstvo je sice v  Pakistane legalne, ale len malo muzov (vraj asi 3%) vyuziva tuto vymozenost ;). Dozvedame sa tiez, ze Abdullah mal 6 rokov priatelku, ktora zila v rovnakom meste, ako on, no za cely ten cas sa stretli len 4 krat a to sedeli pri roznych stoloch asi tak 4 metre od seba. Nikdy sa jej nedotkol, ani len nepodal ruku. Obaja si kupili mobily a tajne komunikovali ked obe ich rodiny uz spali. Lubili sa, no jej rodicia mali pre svoju dceru ine plany. Abdullah nemal v tom case pracu a teda nebol ich dcery hoden... Hovori o nej s laskou v hlase. Myslime na tie nase lasky (pozdravujeme... ved vy viete koho ;) )

Lahore sa nam celkom zapacilo, oddychujeme tu, perieme, vegetime. Ked nie sme s Abdullahom, spoznavame stale dalsich ludi. Kazdu chvilku sa nam niekto s usmevom zdravi, pyta sa, odkial sme, ako sa mame, ako sa volame... Dokonca pocas jazdy riksou, kym stojime na krizovatke (par sekund) sa stihame zoznamit s motorkarom vedla :) Zvlast priatelski su policajti, je ich tu vsade ako maku, podavaju nam ruky, pytaju sa, ci je nieco, co pre nas mozu urobit. Jeden nam dava svoje telefonne cislo, tvrdi, ze v pripade akehokolvek problemu mu mame zavolat. Jeho kolega nam prezradza, ze prave sme dostali cislo na vrchneho komisara v Lahore!

Dalsi vecer nam Abdullah prinasa jedlo, ktore pre nas navarila jeho mama. Vysvetluje nam, ze sa o nas takto stara, lebo chce, aby sme sa v jeho krajine citili dobre. Je patriot. Veri, ze moze zmenit vnimanie Pakistanu v zahranici tym, ze sa bude k cudzincom dobre spravat. Paci sa mi jeho zmyslanie. "Ste hostami v mojej krajine, ste mojimi hostami. Som vas sluha", hovori doslovne. Hadame sa snim, kto koho pozyva nabuduce na veceru, prehravame. Planovali sme v Lahore ostat 2 dni, no Abdullah nas prehovara na viac. "O 4 dni (14.8) mame Den nezavislosti, budu velke oslavy, ostante. Do vtedy vas mozem vziat k babke na dedinu, navari nieco dobre, spoznate moju rodinu." Nemame sice vela casu, no taketo pozvanie sa neodmieta. Vyrazit mame o 2dni.

Vecer nas na hoteli (Regal Int.) caka prijemne prekvapenie. Ziva hudba na terase v podani dvoch "domorodcov" busiacich do bubnov. Chvilku len so zaujmom pocuvame no coskoro nas rytmus pohlcuje a terasa sa meni na tanecny parket. Blaznime sa, skaceme, uzivame si dane chvile...

Dalsi den si nas pakistansky kamarat vybral dovolenku, aby nam mohol poukazovat Lahore. Stretnut sme sa mali pred hotelom, no Abdullah nikde. Vonku leje, cakame hore na izbe hodinku, dve, tri... Vzdavame to a ideme do mesta. Ake bolo nase prekvapenie, ked vychadzame z hotela a tam Abdullah aj s listom. "Meskal som hodinu, no uz dve hodiny tu na vas cakam v dazdi. Nepustili ma hore k vam, ani neboli ochotni vas zavolat. Napisal som vam list, chcel som ho dat niekomu, kto bude vchadzat dovnutra.". Neveriac krutime hlavou, ospravedlnujeme sa mu. Tak tento clovek bol ochotny si kvoli dvom cudzincom vziat dovolenku a dve hodiny v dazdi cakat pred ich hotelom bez toho, aby vedel, kde vlastne sme.

Kvoli podobnym komunikacnym problemom a neochote zo strany hotela nam nevychadza vylet na dedinu k Abdullahovej babke. Sice sa ponuka, ze mozme ist o den neskor, no nechceme, aby si musel brat dalsiu dovolenku a my mame tiez naponahlo. Odprevadza nas teda na stanicu. Zjednava riksu za 80rupii, mne sa to vcera podarilo za 60!! Som na seba patricne hrdy :)

Abdullah nam este vybavuje osobneho policajta vo vlaku - podplaca ho krabickou cigariet aby na nas daval pozor. Lucime sa s nasim novym pakistanskym kamaratom a naberame smer sever - cez Ravalpindi po Karakoram Highway do hor.

fotodokumentacia by Skoty: http://picasaweb.google.com/jskotta/Pakistan2008

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?