Pod severnou stenou Nanga Parbat, 8126mnm

Autor: Peter Dzurinda | 16.9.2008 o 12:26 | Karma článku: 5,89 | Prečítané:  1676x

V Gilgite, v oblubenom hoteli Madina, stretavame belgicky parik, ktory sme uz na nasich cestach stretli, a dvoch anglicanov s rovnakymi zamermi ako my - vydat sa pod severnu stenu Nanga Parbat (8126mnm). Vyrazame teda pekne spolu na Raikot bridge odkial berieme jeep udolym na Fairy point. Cesta je neuveritelna - skalna stena z casti odpalena dynamitom, z casti vyskladana z kamenia. Stara dobra KKH... Je mi jasne, preco sem mozu iba jeepy. Nadhadzuje to, dole sa radsej nedivame a uzivame si obcasne pohlady na druhu najvyssiu horu Pakistanu.

nedaleko prveho vyskoveho tabora Nanga Parbat, priamo pod jej severnou stenounedaleko prveho vyskoveho tabora Nanga Parbat, priamo pod jej severnou stenouSkoty

Z Fairy pointu je to asi 2 hodiny slapania na Fairy meadow, malicko poprchava, da sa to. Prichadzame na luku z nadhernym vyhladom na Nanga Parbat. Kedze stan sme uz predali, zjednavame chatku z 1000 PKR na 600. Prvy krat sa v reale stretavame s ramadanom - moslimskym mesiacom postu. Zacal len pred par dnami, 3. Septembra, no kedze sme sa pohybovali v oblastiach, kde ziju prevazne Ismaili (moslimovia, ktori nepostia pocas ramadanu), resp. v medzinarodnych hoteloch, ramadan sme doposial na vlastnych zaludkoch nepocitili. Tu si vsak chceme objednat veceru, odpoved je, ze najskor o hodinku, ked zapadne slnko a domaci sa najedia, tak potom. Mame prijemnu spolocnost (belgicky parik v nasom veku, co cestuje okolo sveta uz rok), tak cakanie nam nerobi problem. Slnko sa svojimi poslednymi lucmi opiera do severozapadnej steny masivu, hora coraz viac cervenie. Je uzasna. Uz ani nie sme hladni, staci nam tento pohlad... Ale kdezeeeeeee :))) Vychutnavame si veceru, po nej posedenie s miestnymi a skupinkou svajciarskych turistov na koberceku pri cajiku.

Anglickym kamosom stacilo, idu dole, belgicania a my sa len tak lahko nedame, splhame sa do Base Campu Nanga Parbat (4000 mnm). Pocasie uuuzasne, hora nas laka stale blizsie a blizsie. Neuvedomujeme si, ze ma vyse 8000metrov. Pripadame si ako v Tatrach, sem-tam krasny ihlicnaty lesik, sem-tam potocik, sem-tam luky. Az prechod ladovcom nas upozornuje, ze sme asi o niceo vyssie, ako nase Tatry ;-) Prichadzame do BC, su to dve chatky - kuchyna a chatka na ubytovanie. Uz je po sezone a teda velky ruch tu nehrozi. Belgicania sa vratili na Fairy meadov, my ostavame v kempe. Davame si nieco pod zub a chystame sa do prveho vyskoveho tabora Nanga Parbat (4450 mnm).

Medzi nami a horou prezyvanou "Killer mountain" je este jeden mensi kopcek (cca 500 m). Podla vysvetlenia "managera base campu", prvy vyskovy tabor ma byt hned za nim. Pohladom vytycujeme cestu a uz sa aj splhame hore. Nemame tazke ruksaky a tak to ide pomerne rychlo. Zakratko vsak zistujeme, ze z druhej strany kopceka je uzky, hrozivo vyzerajuci ladovec, na ktory sa nam rozhodne nechce. Splhame sa preto priamo hore. Slnko sa opiera do nasich chrbtov, z casu na cas pocut padat lavinu. Oplatilo sa vystverat az sem!

Dostavame sa do bezprostrednej blizkosti severnej steny "Zabijackej hory". Je krasne pocasie, malo oblacnosti, slniecko pomaly zapada, bezvetrie, my a hora. Snezi. Nechapem, ako, ale odrazu okolo nas poletuje sneh, oblakov nikde. Zrejme sneh z castych lavin. Je to uzasny pocit, snehove vlocky osvetlene zapadajucim slnkom, wooow! Sedime na skale zoci-voci majestatnej hore. Tisko na nu hladime. Pozorujeme obcasne laviny - masy snehu, ktore sa odtrhuju z bielych previsov pokryvajucich horu. Zrazu mohutny, dlhotrvajuci hluk, lavinu vsak nevidno. Zrejme z opacnej strany "kopca". Pozerame na vrchol hory, nechce sa nam verit, ze rozdiel medzi nami a nim je cca 3600m. Vyzera tak blizucko, takmer na dosah. "Tuto z lava to vyzera uuuplne jednoducho, proste hore zasnezenym kopcom. Odtial uz len po hrebeni a si tam", machrujeme ;-) Ale asi nie nadarmo si tato hora vysluzila svoju prezyvku... Slnko pomaly zapada. POnuka nam posledne uchacujuce pohlady a berie so sebou pocit tepla, ktory sme do teraz mali. Je cas ist dole. Mame sice celovky, ale lepsie aspon za sera, nech najdeme ten nas BC. Schadzame dole mohutnym sutoviskom, naramne sa bavime. Male skalky nas postupne pustaju dole kopcom, netreba preto ani kracat, iba drzat rovnovahu. Citime sa ako na lyziach :-) Dole sutoviskom sme za par minut. V dialke vidime nas ciel, rutime sa priamo na neho. Prichadzame uz za tmy plni dojmov. Za svetla celoviek varime, kecame s domacim.

Noc v BC je pomerne tepla. Jednu chvilu pocujeme na pravo kamennu lavinu, v druhu chvilu zas o nieco vzdialenejsiu lavinu padajucu z vysky 8000mnm. Spi sa nam velmi dobre (ako vacsinou) vstavame neskoro ;-) Na 4tu sme dohodnuti s belgicanmi aj soferom jeepu, ze nas vezme dole. Chtiac nechtiac teda musime dole. Ide nam to pomerne rychlo, palicky su dobrym pomocnikom. O par hodin sme pri jeepe a uzivame si natriasanie smerom dole. Na Nanga Parbat len tak rychlo nezabudneme.

foto by skoty: http://picasaweb.google.com/jskotta/Pakistan2008TrekNangaParbat

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Aký bol šampionát v Rusku? Plný sexizmu, politiky a simulovania

Prinášame najzaujímavejšie momenty z MS 2018 vo futbale.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Odsúdili vás? Staňte sa rovno primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.


Už ste čítali?