reklama

Yazd a Isfahan - perly Perzie

Splet uzkych uliciek, v ktorych sa turista lahko strati, domceky zo slamy a blata, stare chladiace veze tyciace sa nad mesto - tak mozno v skratke zhrnut asi najkrajsie vacsie mesto, ktore sme v Irane navstivili - Yazd. Mesto leziace v samotnom srdci Iranu ma svoju neopakovatelnu atmosferu. Ak navstivite jeho staru cast, cas zrazu prestane plynut. Ocitnete sa v mestecku, kde hlavnym stavebnym materialom su slama a blato. Dazd tu zazivaju len vinimocne, tak sa o svoje pribytky neboja. Aj my sme uverili tvrdeniam o miestnom podnebi a najblizsie noci sa rozhodujeme prespat na streche jedneho z miestnych hotelov. Veru lepsi vyhlad by som asi tazko hladal - hned vedla nas sa tici mesita Jameh.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Yazd
Yazd (zdroj: Skoty)

Po vydatnych ranajkach sa vydavame na obhliadku stareho mesta. Vsimame si detailne minarety mesity Jameh - ich modro-biely povrch pozostava z tisicov malych kusockov, kazdy ineho tvaru, kazdy inej velkosti. Ani opakujuce sa motivy nepozostavaju z rovnakych ulomkov, kazdy je jedinecny. "Musela to byt veru mravencia praca", hovorime si. Neskor nam Iranec v mesite vysvetluje, ako sa to robi: "Material, ktory sa neskor lepi na steny, sa najskor polozi na zem, nareze sa do pozadovaneho tvaru, namaluje pozadovanou farbou a da vypalit. Nasledne sa lepi na mury." Vysledok je naozaj ohromujuci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tulame sa uzkymi ulickami pozostavajucimi z domcekov rovnakej farby - farby vyschnuteho blata. Objavujeme jednu za druhou, tesime sa no pohlad, co sa nam naskytne za najblizsim rohom. Citime sa ako v dakom filmovom studiu, nechce sa nam verit, ze tu ozaj byvaju ludia. Vychadzame na strechu jednej z budov, odkial mame vyhlad na cele mesto. Nad domy vycnievaju iba drevene stlpy elektrickeho vedenia a chladiace veze "badgirs" ktore su skonstruovane tak, ze zachytavaju aj ten najjemnejsi vanok a vhanaju ho dole do pribytkov. Tym sa teplota vnutri budov stava znesitelnejsou.

Uzivame si par dni atmosferu tohto mesta. Navstevujeme nedaleky Kharanaq, dedinku staru miestami az 2500 rokov, postavenu vylucne z blata. Chodime po ulickach, domoch (kedze su uz neobyvane), po strechach. Davame si pozor na kazdy krok, kedze sme poculi, ze sa tu uz strecha spolu s turistom prepadla. Priamo zo stromov ochutnavame granatove jablka, pistacie a "Mountain ash" (dodnes neviem, co to je:(, ale chutilo to dobre :) ). Prechadzame sa po koryte niekdajsej rieky - v Irane nachadzame mnoho vyschnutych riek, mnoho mostov, ktore uz viac nie je treba, voda v korytach uz netecie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do Isfahanu sa presuvame starym autobusom znacky Mercedes. V Irane vseobecne plati, ze autobusy su bud Mercedesy - stare a lacne, alebo novsie a drahsie Scanie a Volva. Mercedes sa nam neskutocne paci. Obavame sa sice, ci sa nerozsype, ale poskytuje omnoho viac miesta, ako moderne autobusy, a hlavne, 5 hodinova jazda (300km) nas stoji 1.5 USD. Na hosteli stretavame skupinku bratov Cechov. Okrem prijemnej spolocnosti potesi v islamskom svete aj domaca slivovicka :)

Isfahan je uz o niecom inom, nez Yazd. Posobi na mna uz ako velke mesto europskeho stylu. Jeho namestie Imamov s dlzkou 512m je vraj druhe najvacsie na svete. Tulame sa jeho ulickami, rozsiahlym bazarom, aj popri rieke (stale tecucej), ktora je oblubenym miestom Isfahancanov. Prave tu sa nam prihovara prijemna mlada slecna Ryana s bratrancom, ani sa nenazdame a zrazu okolo nas sedi dalsich 5 dievcat - vsetko rodina. Pozyvaju nas na zmrzlinu a vselico sa vypytuju. "Ryana, mas priatela?", vyzvedam. "Zblaznil si sa?!? Moj manzel by ma zabil!", odpoveda prekvapene. "Takze si vydata?". "Ved nevidis?", nechapavo na mna pozera. Rozmyslam, co mam vidiet, vsimam si prsty, ci nema obrucku, Ryana mi vsak ukazuje na vlasy. Po chvilke vysvetlovania spolu s Janim pochopime, ze vydata zena sa v Irane da rozpoznat podla meliru. Ktora ma melir, je vydata, ktora nema, nie je. Ryana ma 25 rokov a uz 5 rokov je vydata. Je z tych stastnejsich, lebo manzel jej dovolil studovat. Po dlhsom rozhovore sa odhodlavam k otazke: "Lubis svojho manzela?". "Nie", odveti stroho. "Lubila si ho, ked si si ho brala?". Opat rovnako vystizne "nie". "Preco si si ho teda brala?". "Rodicia tak rozhodli. Tvrdia, ze su starsi a skusenejsi, ze lepsie vedia, co je pre mna dobre, ako ja sama. Ze pochopim neskor."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedime na trave vsetci osmi. Je chladnejsie, tecie mi z nosa, vyberam vreckovku a pouzijem ju. Ryana sa na mna obrati a pohorsenym tonom sa ma pyta: "Do you feel relaxed now?". "I did it not because of relaxing", prekvapene odpovedam. Vysvetluje mi, ze v Irane je vrcholne neslusne pouzivat vreckovku na verejnosti. Taktiez sa nam priznava, ze aj ona sa dopusta priestupku, kedze nie je oblecena v ciernom. Odvazaju nas na nas hotel, 8 ludia v 1 aute :) hudba na plno, otvorene okna.. Atmosfera ako ma byt :)

V hoteli stretame Finku, ktora nas prekvapuje otazkou v slovencine: "Vy ste zo Slovenska? Ja som na Slovensku rok ucila anglictinu, v Nitre, tak trocha slovencinu ovladam.", uuuzasne, este ze sme pred nou nehovorili nic, co sa nepatri ;)) Clovek si uz nemoze byt asi nikde isty ;)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Velkym zdrojom zaujimavych informacii su pre nas iranske noviny pisane po anglicky. Okrem mnozstva inych veci sa v nich dozvedame, ze Iran donedavna nepoznal danove zatazenie a danovy system zacali budovat az nedavno. Co vsak este viac zaujalo nasu pozornost je clanok o Zidoch zijucich v Teherane. Citame vyhlasenie vladneho predstavitela USA, ze zidovska komunita zijuca v Teherane je potlacana a nemoze volne praktizovat svoje nabozenstvo. Clanok prinasa reakciu tejto komunity, ktora s vyhlasenim USA nesuhlasi a tvrdi, ze su volni v prejavoch svojho nabozenstva, ze su v Teherane spokojni. Hovorime si, ze bud tieto noviny klamu, alebo je to ukazka klamlivej propagandy USA. Cesi, ktorych neskor v Tabrize stretavame a ktori boli priamo v tejto komunite v Teherane, nam tvrdia, ze je to ozaj tak, ze noviny neklamu...

Peniaze sa pomaly, resp. rychlo, minaju, casu uz tiez vela nemame, kedze o par dni musime byt v SR. Vynechavame preto Teheran a mierime si to nocnym autobusom k Tureckym hraniciam do mesta Tabriz. Na autobusovej stanici nam ponukaju listok za 10 USD. Ani neviem preco, no miesto toho, aby som zaplatil, vyjde zo mna: "to je vela, vdaka". Sameho seba tym prekvapujem, lebo autobus sa nam este nikde nepodarilo zjednat ani len o rial. Prechadzame viacero okienok na stanici, vsade rovnaka cena az napokon narazame na chlapika, ktory je ochotny zjednavat. Sam som prekvapeny, ked sa nam podari dohodnut na cene 6,5 USD. Nuz... Iran dokaze prekvapit.

Tabriz navstevujeme hlavne kvoli kamennej dedinke Kandovan, ktora sa nachadza nedaleko. Dedina vytesana do kamena, vraj podobna tureckej Kapadokii. Tu sa nase Azijske dobrodruzstvo schyluje ku koncu - caka nas uz len 32 hodinova cesta autobusom do Istanbulu, odtial, zatial nevedno ako, do Bratislavy. Opustame Iran sice bez penazi, vsetku hotovost sme tu minuli, no plni novych zazitkov a poznani. Tak Iran ako aj Pakistan su urcite krajiny, ktore sa oplati navstivit. Snad sa aj mne sem podari este vratit, in sh'Allah.

fotogaleria by Skoty: http://picasaweb.google.sk/PetoveFotky/Iran2008

Peter Dzurinda

Peter Dzurinda

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stávame sa tým, na čo myslíme. Zoznam autorových rubrík:  Pakistan, Iran 2008Nepal, Thajsko 2009SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu