S batohom okolo Anapurny, Nepal

Autor: Peter Dzurinda | 1.6.2009 o 11:36 | Karma článku: 8,14 | Prečítané:  2883x

Ideme do hor! Na den? Na dva? Ci na tyzden? Ale kdeze, rovno na mesiac! Nasim cielom je putovanie okolo Anapurny, prvej vylezenej 8-tisicovky na svete. Prejdeme hlavnym himalajskym hrebenom cez sedlo Thorung La vo vyske 5413 mnm, nakukneme do tajomneho a bajmi opradeneho kralovstva Mustang a ak sa podari, vystupime k udajne najvyssie polozenemu jazeru sveta (5100mnm) a mozno aj na jeden z prilahlych kopcov nieco nad 6000 mnm. Po vsetkom tom "trapeni" si oddddychneme v bazenikoch s termalnou vodou v loni prirody. Lakava predstava? :-)

jazero Tilicho, 5100 mnm, najvyssie polozene jazero svetajazero Tilicho, 5100 mnm, najvyssie polozene jazero sveta

Cestovanie na streche minibusu

Cestu z Kathmandu do Besi Sahar, zaciatku nasho treku, prerusuje havaria na "dialnici" - tak nazyvaju klukatu cestu v horach plnu dier. Havaria nijak zavazna, nakladiak sa prevratil a vysypali sa z neho vrecia cibule. Prichadza sanitka, vrecia odpracu, sanitka prejde, vrecia nahadzu naspat. Pytame sa. ako dlho to este potrva. "Nikto nevie, je to tu takto uz od rana od 6tej". Divime sa nad absurdnostou situacie, no kracame spat kolonou k nasmu autobusu, berieme svoje ruksaky a inkriminovane miesto prechadzame pesky. Na druhej strane chytame minibus, co sa tiez rozhodol necakat v kolone a otaca to. Berie nas na strechu a tak si najblizsie 3 hodiny vychutnavame z vtacej perspektivy. Sedime uplne v predu, nad vodicom. Spociatku v nas jazda vzbudzuje emocie, vzrusenie, adrenalin, zabavu, neskor si zvykame, pocas jazdy sa krmime opekanou kukuricou, neskor dokonca podriemkavame. Uvedomujeme si - to je uz moc ;-)

Anapurna Circuit

Nas cca mesacny trek zacina dost tazko. Zvykame si na tazke ruksaky, na slnko a teplo, ktore nam stazuju nas pochod ako aj na jeepy ci autobusy, ktore okolo nas po prasnej ceste obcas prejdu. Prespavame v plechovej bude s pavukmi velkymi ako moja dlan, ostava len dufat, ze nie su jedovate. Dalsie dni sa to zlepsuje, zvykame si na zataz a trek sa stava prijemnym. Vnimame pridrodu okolo nas, rieku, vodopady, nekonciace sa ryzove policka, meniacu sa vegetaciu... V jednej z dediniek sa zastavujeme na oslavy noveho roku. V Nepale sa 15. aprila 2009 zacal rok 2066, no verte mi, ak takto vyzera buducnost... Oslavy celkom skromne, v podstate sa obmedzili na futbalovy turnaj medzi okolitymi dedinkami. Pastvina pre kravy a mulice sa premenila na ihrisko, pluhom sa naznacili ciary, divaci si posadali na prilahly kopec a hra sa moze zacat.

Po piatich dnoch slapania nas priroda konecne obdarila viac-menej cistou oblohou a pohladom na Manaslu - prvu 8tisicovku, co tu v Nepale vidime. Sedime vecer na streche spolu s turistami, co sme stretli po ceste, popijame domacu slivovicku a vychutnavame si zapad slnka na Manaslu.

Kracame dalej okolo cca kilometrovej naklonenej skalnatej platni cez dedinky, v ktorych sa zacinaju objavovat budhisticke modlitebne vlajocky, mlynceky a skaly s vyrytymi modlitbami. Cesta pre jeepy sem uz nastastie nepokracuje, co vsak uz o par rokov nemusi byt pravda. Stretavame prve karavany mulic, neskor yakov. Prichadzame do dedinky leziacej mimo "hlavneho tahu", v ktorej sa este stale oslavuje novy rok. Muzi z dediny sa stretli na lukostreleckej sutazi. Pomalovani, plni odhodlania zvitazit za busenia bubnov sa snazia zacielit co najpresnejsie. Ak sa nepodari, skusia sa niecoho tvrdeho napit, mozno pomoze ;-) Zeny, deti a my sa len prizerame.

V Manangu, centre oblasti, stretavame kopu znamych, co sme postretali cestou. Jednodenny odych zahrna navstevu "kina" - miestnost s televizorom, lavickami a pieckou v strede. No koncecne som videl Milionara v chatrci! Manang sa dost lisi od mojich predstav - hotely, restauracie, "kino", lekarne, oprava obuvy, holic, internetove kaviarne (za 0.25 EUR/min) ba dokonca pekarne s tym najlepsim jablkovym kolacom aky som kedy jedol! Uuuuzas!

Radi by sme vystupili k jazeru Tilicho, vraj najvyssie polozenemu jazeru sveta. Knizny sprievodca nas trocha odradza, vraj je obtiazne najst spravnu cestu. Dohadujeme sa teda s jednym Nemcom, co tu uz bol, ze tam vystupime spolu. Tak sa aj deje. Po noci stravenej v "zakladnom tabore" a skorom rannom vstavani vystupujeme pomalym krokom cca 900 metrov k zamznutemu jazeru Tilicho. Pocasie nam celkom praje, slniecko, relativne teplo az na zuriaci vietor pri jazere. Cestou dole nas kvoli nadmorskej vyske pobolieva hlava, co uz, aspon ze sa aklimatizujeme na prechod hlavnym himalajskym hrebenom Thorung La. Za mierneho snezenia/dazda zostupujeme riadne unaveni dole.

Vdaka aklimatizacii z jazera je pre nas vystup na Thorung La 5314mnm pomerne jednoduchy. Z Thorung Phedi odchadzame ako posledni. Na hrebeni stretame kopec ludi, ostavame cca 2 hodinky kym vsetci odidu a vychutnavame si slnecne bezveterne a teple pocasie. Dole druhou stranou chvilami doslova utekame, esteze mame palicky. Dole popijame zasluzene pivecko a cakame na Stefana, nemca, s ktorym par dni trekujeme.

Druha strana nasho pochodu je pre nas velkym prekvapenim a sklamanim zaroven. Kopec predavacov suvenirov, jeepy, motorky, uuuplne ina atmosfera ako pred Thorung La. Radi by sme navstivili Horny Mustang, kralovstvo, do ktoreho mozete vstupit iba so vsticnym dostojnikom, kucharom, nosicmi a po zaplateni 100 USD na den. Okrem toho musite spisat vsetky veci, ktore do oblasti beriete a pri navrate budte kotrolovani, ci ste tam nieco nenechali. Vsetky veci vratane odpadu musite doniest spat. Stefan nam prezradza, ze 3 dedinky Horneho Mustangu boli posledne roky otvorene pre turistov a tieto regulacie tam uz neplatia. Samozrejme toho chceme vyuzit. Kratkou prechadzkou z Muktinathu sa dostavame do spominanych dediniek, ktore sa viditelne lisia od tych, co sme doposial navstivili. V dedine ziadna lodz (ubytovna), ziadna restauracia, ziadna komercia. Nefalsovana dedina domacich, co nesetria usmevom. Cela oblast je vynimocne sucha. Kde sa len pozriete, vidite hnedu suchu prasnu podu, hnede domy. Jedinymi zelenymi ostrovcekmi su zavlazovane policka, na ktorych pestuju prevazne obilniny.

V silnom vetre postupujeme pesi po prasnej ceste do Kagbeni. Vietor, prach, horucava, vietor, prach horucava... Kagbeni urcite stoji za zastavku, no nasledujuca cesta do Jomsonu .. opat vietor a prach... Od Steva sa dozvedame, ze sa tu toho vela zmenilo za posledne roky. Kedysi, kym tu nepostavili cestu, bola tato cast velmi oblubenym miestom trekerov. No teraz... Jomson sluzi len na prenocovanie pred odletom do Pokhary (je tu letisko).

Mame ambiciu vystupit na prilahly vyse 6000 metrov vysoky kopec. Zhaname potrebne vybavenie. Najprv v Marphe, potom v Tukche, potom spat do Marphy. Konecne sme nasli typka, ktory nam podla vlastnych slov zozenie, co treba. Dohodli sme sa, ze rano to mame a mozme vyrazit. Psychicky pripraveni vyrazit za nasou 6tisicovkou sa stretame s deduskom, ktory prichadza s velkym domacim varicom na tekute palivo, asi 5 kg tazkym. "Nezohnal som nic lepsie", vravi nam. "Ale ja vam to zabalim do igelitky, aby sa vam to lepsie nieslo". Nevieme, ci si z nas robi srandu, alebo to mysli vazne. Ostatne veci ako stan ani nedoniesol, nase nadeje na zdolanie 6tisicovky koncia. Stopujeme jeep do Tatopani, kde relaxujeme v termalnych bazenoch.

Anapurna Base Camp

6-tisicovka nevysla, hor sa aspon do zakladneho tabora Anapurny! Vegetacia je tu uuplne ina. Prechadzame starym divokym lesom, obrovske stromiska, sem tam povalane po zemi, vysiace liany, divoko zijuce opice. Citim sa ako v rozpravke. Postupujeme bambusovymi lesmi dedinkou "Bambus" az do zakladneho tabora Machupuchre. Nas ciel, zakladny tabor Anapurny je len cca hodinku vzialeny. Vstavame skoro rano, kedze zrana byva najlepsie pocasie, a mierime si to rovno hore. Pocasie opat vyslo, tam hore nas niekto musi mat naozaj rad. Nielenze do zakladneho tabora vystupujeme v spolocnosti troch povabnych dievcat, jedna z nich Slovenka (pozdravujeme Mirka ;-) ), ale aj kombinacia vychadzajuceho slnka a prelievajucej sa hmly v nas vzbudzuje neopisatelne dojmy. Kazdym krokom vidime viac a viac z osvetleneho konceka Anapurny. Vyliezame este na morenu kusok nad taborom (citaj vystavane hotely), vyhlady skvele. Postupne prichadza hmla a tak utekame dole, prevysenie cca 2000 metrov.

Termalne pramene usprostred dzungle

O 1 den dalej si opat uzivame termalnych bazenov, tentokrat este lepsich! Cestou k nim stretavame zo 15 divokych opic, v nemom uzase pozorujeme ako si poskakuju zo stromu na strom. Spozorovali nas. Boja sa. Kazdy krok, ktorym sa k nim priblizim sa oni vzdialia asi o 10 metrov. Je to nadhera, prave nefalsovane divoke opice :-) Prichadzame k bazenikom s termalnou vodou hned vedla rozburenej ladovcovej rieky. Vsade okolo mohutne stromy, zelen, zvuky dzungle. Na chvilu skocime do ladovej rieky a rychlo spat do tepleho bazenika. Ostavam sam az do neskorych hodin, pozorujem hviezdy...

fotogaleria:

http://picasaweb.google.com/jskotta/NEPAL2009AnapurnaTrekManang
http://picasaweb.google.com/jskotta/NEPAL2009TilichoLake
http://picasaweb.google.com/jskotta/NEPAL2009AnapurnaTrekPoThorungLaMustang
http://picasaweb.google.com/jskotta/NEPAL2009AnapurnaIBasecampTrek

Rady cestovatelom

Ubytovanie
Na celom okruhu Anapurnou ako aj na treku do jej zakladneho tabora a na prilahlych trekoch je pomerne husto vybudovana siet lodzii (ubytovien) s restauraciou. Su od seba vzdialene vacsinu hodinu chodze. Ubytko v nich stoji max 2 EUR na 2 osoby, da sa vsak uhrat zadara s tym, ze sa u nich stravujes. Z toho vyplyva, ze nie je ziadna potreba brat so sebou stan ci karimatku. Spacak tiez vystaci barzaky, ak je chladno, daju ti deku.

Strava
Lodzie ziju z poskytovania stravy, ktora je podla mojho nazoru dokonca aj na nase pomery (nieto na nepalske) neumerne draha. Cim dalej ides, tym drahsia strava. Trebarz polievka stoji dole cca 80 rupii, hore kludne 200. Hlavne jedla od 200-500 rupii. Caj je celkom drahy, takze ak chces usetrit, vezmi so sebou vrecuska caju a kupuj len prevarenu vodu, este lepsie mat varic... Inak strava v celku chutna.

Peniaze
Odporucam vziat dostatok penazi, najblizssi bankomat je v Jomsone a funguje len velmi nespolahlivo. Najlepsie mat rupie, ine meny Ti daju zly kurz. Stretli sme kooopec ludi, co malo problem s peniazmi, ze si vzalo menej, nez bolo treba, my tiez. Minuli sme cca 2500 rupii na oboch na den.

Doprava
Miestnu dopravu v Nepale staci riesit na autobusovej stanici (opytaj sa dopredu, z ktorej odchadzaju busy tam, kam ides) najlepsie priamo v buse. Druha, drahsia moznost je riesit to cez jednu z cestoviek, ktorych je v Kathmandu pozehnane. Existuju lokalne - pomalsie menej pohodlne a lacnejsie autobusy, alebo turisticke - rychlejsie, pohodlnejsie, drahsie, plne turistov. Taktiez sa da cestovat na streche autobusu, urcite odporucam vyskusat. Co sa tyka cesty do Nepalu, my sme zvolili tu najlacnejsiu alternativu - busom do Istanbulu a odtial cez airarabia.com letecky do Kathmandu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďarič tvrdí, že Fico poprel byt na Vazovovej. V Smere o tom nevedia

Fico podľa Maďariča povedal, že v byte nebol.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Môže spôsobiť Dankova rigorózna práca koniec koalície?

Na vyvodenie dôsledkov už vyzývajú aj koaliční partneri.

KOMENTÁRE

Slobodu nestači vdychovať ako paru v saune

Čo všetko sme nevedeli o našej slobode


Už ste čítali?